Na formovanie hospodárskej štruktúry regiónu Horné Požitavie mali rozhodujúci vplyv prírodné podmienky, najmä rovinatý reliéf bez výraznejších terénnych bariér v centrálnej časti regiónu, klimatické podmienky, vhodné na intenzívne poľnohospodárske využívanie odlesnenej časti regiónu, pomerne vysoký stupeň lesov v štruktúre pôdneho fondu, poloha voči dopravným trasám celoštátneho významu a ťažiskám osídlenia vyššieho hierarchického rangu ako aj tranzitívnosť územia najmä v západovýchodnom, ale i v severojužnom smer. Formovanie regionálnej hospodárskej štruktúry je ovplyvnené i horskou obrubou regiónu, ktorá je predpokladom pre rozvoj lesníctva (približne 43% rozlohy regiónu zaberajú lesy) a viacerých foriem cestovného ruchu, ďalej výskytom nerastných, prevažne stavebných, surovín. Pôvodne poľnohospodársky orientovaný región sa v industriálnom období rozvoja spoločnosti začal, vplyvom lokalizácie priemyselných subjektov, najmä v centrách regiónu, v Zlatých Moravciach a vo Vrábľoch, výrazne transformovať. Súčasný stav hospodárskej štruktúry regiónu je výsledkom vplyvu tranformačných zmien veľkých a nosných podnikov aj počas posledného decénia a ovplyvnený bol aj vznikom samostatného administratívneho celku okresnej úrovne v roku 1996, okresu Zlaté Moravce, v severnej, rozsiahlejšej časti regiónu Horné Požitavie.
Vzhľadom na dostupnosť údajov a charakter výkazníctva, ktoré je orientované na okresnú úroveň, ale aj agregovaný charakter údajov, je možné hospodársku analýzu uskutočniť za okres Zlaté Moravce; za Vrábeľský subregión ako súčasť administratívneho celku okresu Nitra, sa potrebné individuálne údaje nevykazujú.
V súčasnosti podľa podielu na zamestnanosti obyvateľstva, ekonomických výsledkov i exportnej výkonnosti, vedúcimi odvetviami hospodárstva okresu Zlaté Moravce sú priemysel (2742 pracovníkov, 31,2% celkového počtu pracovníkov okresu, k 31.12.2000, ŠÚ SR 2001), poľnohospodárstvo (1558, 18,1%), školstvo (1458, 16,9%), doprava a spoje (590, 6,8%) a obchod (447, 5,2%). Priemysel i napriek transformačným zmenám, ako ja zmenám vlastníctva nosných priemyselných subjektov, odbytovým problémom, ktoré viedli k následnej redukcii zamestnanosti, zostáva i naďalej vedúcim odvetvím hospodárskej štruktúry regiónu. V jednom z nosných odvetví priemyslu - v kovospracujúcom priemysle, celkový počet pracovníkov v relatívne krátkom období, v rokoch 1997-2000 poklesom o viac ako 1/2, elektrotechnický priemysle naopak zaznamenal nevýrazný rast zamestnanosti (index rastu 130%).
Poľnohospodárstvo, i napriek poklesu zamestnanosti o cca 10%, neustále, najmä vo vidieckych sídlach, patrí k hlavným hospodárskym odvetviam.
V štruktúre zamestnanosti obyvateľstva podľa právnych foriem a druhov vlastníctva ekonomických subjektov 33,5% pracovníkov je zamestnaných v subjektoch súkromného a 66,5% v subjektoch verejného vlastníctva. Najvyšší podiel na zamestnanosti obyvateľstva v súkromnom sektore majú organizácie tuzemskej (55,1%, 1649 pracovníkov), družstevnej (21,2%, 555), zahraničnej a medzinárodnej (spolu 20,2%, 584) formy vlastníctva; vo verejnom sektore dominuje zamestnanosť obyvateľstva v štátnej forme (94,1%, 5374 pracovníkov, k 31.12.2000, ŠÚ SR 2001) vlastníctva ekonomických subjektov.
V okrese Zlaté Moravce pôsobí 359 organizácií, z ktorých 191 (53,6%) sú registrované ako ziskové a ostatné ako neziskové organizácie. Podľa veľkostnej štruktúry dominantnou kategóriou sú „malé organizácie“ do 19 pracovníkov ktoré tvoria 75,9% (145) ziskových a 95% (155) neziskových organizácií okresu. V ziskových organizáciách početnejšie sú i veľkostné kategórie subjektov s 20 - 49 (16, 8,3% ziskových organizácií) a s 50 - 249 (25, 13,1%) pracovníkmi. Podľa odvetvovej štruktúry v poľnohospodárstve je registrovaných 30 (15,7% ziskových organizácií), v priemysle 55 (28,9%) a v stavebníctve 13 ziskových organizácií.
Priemysel okresu Zlaté Moravce sa podieľa 5,6% (2756 mil. Sk, k 31.12.2000) na priemyselnej produkcii, 6,3% (2849 mil. Sk) na tržbách z priemyselnej výroby, 4,5% (2651 mil. Sk) na hrubom obrate priemyslu, 4,1% (763 mil. Sk) na pridanej hodnote a 4,6% (1869 mil. Sk) na objeme medzispotreby priemyslu Nitrianskeho kraja. K nosným priemyselným subjektom patria Slovenské elektrárne JE Mochovce, Volkswagen Elektrosystemy Nitra, ktorý otvoril svoju pobočku na výrobu káblových zväzkov v meste Zlaté Moravce a zamestnáva cca 1400 pracovníkov. V roku 2002 sa lokalizovala v priestoroch bývalého Calex-u firma Danfoss s.r.o., ktorej výrobným programom je tiež chladiaca technika. Pomerne široké je zastúpenie firiem drevospracujúceho (Acer, s.r.o. Topoľčianky a i.), spotrebného Rossa, s.r.o. Zlaté Moravce, a i.), potravinárskeho priemyslu, ktorý okrem štandartných subjektov je zastúpený i niekoľkými špecifickými prevádzkami (Vinárske závody Topoľčianky, Fa Matejov Zlaté Moravce, Šampiňonáreň Topoľčianky, AD Spektrum a i.). Štruktúru priemyselných subjektov tvoria i subjekty priemyslu stavebných hmôt.
V štruktúre hospodárskych odvetví je zastúpené i stavebníctvo, aj keď objem stavebnej produkcie, v poslednom období, v súvislosti s reštrukturalizačnými zmenami ekonomiky zaznamenal výraznejší pokles. K najväčším firmám stavebníctva patria ViON, a.s., Zlaté Moravce (cca 200 pracovníkov), Agrostav HSV, s.r.o. Zlaté Moravce, Vodostav Zlaté Moravce, Agrostyro, s.r.o., Zlaté Moravce (OU Zlaté Moravce, 2002).
V okrese Zlaté Moravce bolo k 31.12.2000 lokalizovaných 1227 mil.Sk obstaraných investícií (0,4% SR), čo v prepočte na 1 obyvateľa je 28,2 tis. Sk (Nitriansky kraj 20,3 tis.Sk/obyv.), podiel zahraničných investícií, z dôvodu agregovaného charakteru vstupných informácií, nie je možné uviesť na úrovni okresu.
Miera podnikateľskej aktivity je v okrese Zlaté Moravce (8,9%) nižšia ako celoslovenský (11%) i krajský (11,4%) priemer. V okrese pôsobí 159 právnických osôb (3,4% Nitrianskeho kraja, k 31.12.2000), z ktorých 66,3% (105) patrí podľa ročného obratu do skupiny 0 - 9,9 mil. SK a 28,3% (45) do kategórie s ročným obratom od 10 do 99,9 mil. Sk.
Finančné služby sú koncentrované do okresného mesta - expozitúra VÚB, Slovenská sporiteľňa, pričom obe poskytujú služby právnickým i fyzickým osobám, podobne ako subjekty poisťovníctva (Slovenská poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Alianz, a.s. Kooperatíva a i.).